Rodokmene Hudzíkovcov a iných Štiavničanov

Hudzík Pajor od 1893

V novembri roku 1893 Martin Pajor  žení svojho druhého syna Martina, ktorý si berie za ženu Máriu Martinko od Jošteka (1875).  Martin ml.  zostáva v rodičovskom dome. Spolu s Máriou  majú 13 detí , ktorých sa desať dožíva dospelosti, pričom každý zomiera, s výnimkou  Anny, po 80-tke. Ako malí zomierajú Janko a Helenka ako 2 a 4 mesačné deti a Martin v roku 1908 ako skoro deväť ročný. Podľa  rozprávania starého otca bol to šikovný chlapec, ktorý už v tom veku vedel postrojovať kone. 

AMERIKA

Do života rodiny Martina ml. nepríjemne zasiahla prvá svetová vojna. O situácii v rodine počas prvej vojny nemám veľa informácií, ibaže Ján a Jozef Ondrikovci  rukujú na front.   Rukuje  azda aj Ján Hudzík od Imry, veď nakoniec i sám Martin ( nar. 1869) v polovici vojny ako 47 ročný rukuje na srbský front. Tam podľa rozprávania starého otca vozil s oslom muníciu na frontu. Počas vojny doma zostáva  Andrej,  ženy a deti. Martinovi synovia Andrej i Ján sú už ku konci vojny rúči mládenci. Z prvej vojny  starý otec spomínal ešte jednu príhodu, a to, že v ich dome boli ubytovaný poľskí vojaci a jeden z nich si starého otca obľubil a hombával ho na nohách.

PRVÁ VOJNA

Mimo tradičného roľníčtenia a výroby šidľov od konca 19. stor. si aj štiavničania chodili prirobiť aj do USA. Podľa rozprávania starého otca bol prastarý otec v Amerike 2 krát . Osobne mám zaznamenaný iba jeden a to v roku 7. 3. 1907 prišiel do Baltimoru z Brém. V Amerike bol dvakrát aj Martin Hudzík Biely (nar. 1882) a to v decembri 1889 a februári 1907. Do Ameriky išiel aj Jozef Hudzík od Imry a s manželkou Máriou Vagašovou, ktorí tam aj ostali žiť i jeho sestra Mária. Väčšina Štiavničanov odchádza do Ohia do mesta Youngstown (teraz je približne 100 000 mesto) do baní, do hutí resp. niektorí k železnici. Niektorí však odchádzali aj do Pittsburgu resp. Clevelandu.