Počiatky rodu Hudzík
Počiatky rodu Hudzík (od pol. 16. stor. do roku 1771 )
Ako som už spomínal prví Hudzíkovci prišli do Štiavnika z Poľska po vyhorení a zániku cisterciánskeho kláštora zhruba v polovici 16. stor. Okrem nepriameho dôkazu, že v Štiavniku boli Hudzíkovci už v roku 1616, ktorý máme z Venckových dejín, prvé priame písomné zmienky o Hudzíkovcoch sú z urbára štiavnického panstva z roku 1657. ( dostupné na www.arcanum.mol.hu). Zo štiavnických priezvisk z roku 1616 , ktoré uvádza Vencko vo svojom diele, a ktoré sú uvedené v tomto urbári z roku 1657 zostali iba dva prieziská (Hajduk a Chudzik rodina Vrábeľ zrejme práve po meči vymrela). Možno usudzovať, že mor z roku 1622 bol azda najväčšou pohromou, ktorú kedykoľvek postihol Štiavnik a ktorému zrejme padla za obeť drtivá väčšina obyvateľstva. V súpise z roku 1635 je evidovaných celkovo 42 domov z toho 26 domov sedliackych a 16 domov želiarskych s tým , že 6 domov sedliackych je opustených a taktiež dva domy želiarske. Zemepán Žigmund Thokoly usádza nových sedliakov a z urbára z roku 1657 možno vyvodiť 50sedliackych a 20 želiarskych domov. Možno i nájsť i také priezviská ako Sedmak, Chripko, Martinko, či Slivka.
V uvedenom urbári z roku 1657 vystupujú Michal Chudzík a Andrej Chudzík ako sedliaci. Pri Michalovi je uvedené, že mal jedného syna, 4 kone, 5 kráv, 4 voly resp. aj býky. Michal bol bohatý sedliak s celým dvorom lúk a rolí, ktorých v celom štiavnickom panstve ( t.j. Štiavnik, Hranovnica, Kubachy, Kravany, Vikartovce, Nižná Šuňava) nebolo viac než desať. Pri Andrejovi je zas uvedené, že nemal syna a že mal 2 kone, 6 kráv a 4 voly/býky. Bol trojštvrťovým sedliakom. Z uvedeného vyplýva, že obidvaja patrili medzi "majetnejších" obyvateľov obce.
Obidve mená sa vyskytujú i v súpisoch z rokov 1673 a 1678, ktoré boli vyhotovené v súvislosti s konfiškáciou majetku Žigmunda Thokoly kvôli jeho účasti na Vesselényiho sprisahaní. V zápise z roku 1678 sa pri Andrejovi vyskytuje aj meno Nicolaus. Keďže Andrej nemal syna, mohlo ísť buď o jeho najmladšieho brata, resp. mohlo ísť o jeho synovca. Druhá možnosť sa mi zdá pravdepodobnejšia so zreteľom na vývoj ich pozemkovej držby. Andrej s Mikulášom boli v danom súpise už iba štvrtinovými sedliakmi. Michal uvedený v súpisoch z rokov 1673 a 1678 je pravdepodobne už syn predchádzajúceho Michala, pričom v súpise z roku 1673 vystupuje ako iudex teda ako richtár. Michal stále patril medzi "bohatších" obyvateľov obce a stále bol celodvorovým sedliakom, hoci z týchto súpisov vyplýva že zmenšila výmera obhospodarovanej pôdy sedliakmi z 31,5 na 24 celých "tzv starých" sedliactiev. Michal a Mikuláš zakladajú dve základne vetvy rodu Hudzík a to vetvu "Čierny" a vetvu "Biely. Mikuláš zostáva bývať na Hudzíkovcom dvore. Michal prechádza bývať na hajdukovský dvor pod cintorínom
Po povstaní Imricha Thokoly (1678-1685), ktorý bol synovec Žigmunda Thokolho sa situácia poddaných a to aj štiavnických veľmi zhoršila, čo postihlo i Hudzíkovcov. S presunom jednotlivých vojsk vždy súviselo i vypuknutie moru a teda aj v roku 1679 postihol Spiš mor nevynimajúc zrejme ani Štiavnik. Z daňového súpisu z roku 1686 z 24 celých sedliactiev bolo 16 ¼ prázdnych !!!. V súpise z roku 1700 vystupuje ako Hudzík iba Andrej, zrejme Mikulášov syn, ako troj/osminový sedliak. Z 38-ich sedliakov v Štiavniku boli až 35 3/osminoví sedliaci a iba Ján Kužma, Andrej Pavlík a Šimon Kaňa boli celí sedliaci. Z vetvy Michalovcov potomci nie sú známi. Zrejme Michal richtár už nežil a zrejme už ani jeho syn. Podobne o nich niet ani zmienky v dikálnom súpise z roku 1704-7. Spomína sa iba Andrej Hudzík, ktorý vymeranú daň vo výške 6 dík a patril tak medzi "strednú triedu" v rámci obce. ( pozri fotky z fotoalbumu)
Rákociho povstanie (1704-1711) bolo pre poddaných ďalšou katastrofou. V rámci neho vypukol v roku 1710 ešte aj mor, ktorému podla v Štiavniku vyše tretina obyvateľov. V súpise z roku 1715 nie je z Hudzíkovcov zaznamený nik. V súpise z roku 1722 je usadlosť Hudzikovska uvedená ako opustená. Nevedno prečo, pretože následnych súpisoch v tom istom dvore pokračujú ďalej Hudzíkovci- z vetvy Biely - Andrejovi potomci.
V súpisoch z rokov 1729, 1731 v miestach, kde predtým figuroval Michal richtár, je zaznamenaný Ján, zrejme jeho vnukä nezaznamenaný v súpisoch 1700 a 1704 pre detský vek) a na mieste pôvodného hudzíkovského domu - Andrej Hudzík z vetvy Biely, zrejme Andreja Hudzíka st. syn. V súpise z roku 1733 z miestach vetvy Čierny už nefiguruje Ján, ale Juraj, zrejme brat. Spolu s ním ako daňovník vystupuje aj Pavol Lipták, zrejme ich švagor. V tomto súpise sa pri Andrejovi Hudzíkovi uvádza, že v súpise z roku 1719 ( ktorý žiaľ nemám) bol evidovaný ako želiar.
Z najstarších súpisov z rokov 1657-1733, ktoré sa nám dochovali, môžeme tiež situovať, kde boli prvé domy Hudzíkovcov. Povodný "Hudzíkovec " bol zrejme poldvorové sedliactvo a stál približne približne v mieste, kde sa nachádzajú domy u Piloteka a Ladislava Vagaš.a Michal Hudzík-Čierny richtár sa z "rodičovského" domu odštahoval a býval v mieste približne, kde sa nachádza dom rodiny Sedmak na rýnku a potom pod cintorín domy Vencko a javiorský starý richtár . Ako vyplýva z neskoších súpisov v rodičovskom dome zostal bývať Mikuláš a následne Andrej. Neskoršie daňové súpisy o daňovníkoch domu Michala richtára mlčia a objavujú sa až v roku 1731 a neskôr 1733. Detailne tieto domy nemožno určiť pretože zástavba nebola tak situovaná presne ako dnes.
V daňovom súpise z roku 1738 pre Štiavnik je evidovaný iba daňovník pôvodného Hudzíkovca - Andrej Hudzík. Z vetvy Hudzík Čierny už nie je spomenutý zase nikto . Možno usudzovať, že Juraj Hudzík, podobne ako jeho brat Ján, či ich otec, zomrel mladý.
Z posledného daňového súpisu pre prijatím tereziánskeho urbáru, z roku 1759-1760, vieme, že Jozef Hudzík-Čierny býva už na Vyšnom konci. Jozef preberá poldvorové sedliactvo Gašparovi Ševcovi, približne v mieste, kde sa nachádza dom Renáty Jakubcovej. Aj keď nemám o ňom veľa informácií mám za to, že Jozef bol synom Juraja Čierneho a zároveň vnukom Gašpara Ševca. Prepokladám, že po predčasnej smrti Juraja sa Jozefova matka vracia naspäť k svojmu otcovi na Vyšný koniec. Po jeho smrti preberá gazdovstvo mladý Jozef.
Synovia Andreja ml. Hudzíka-Bieleho Jakub a Andrej sú ¼-oví sedliaci, bývajú v hudzíkovskej dedovizni na rýnku, pričom Andrej zomiera mladý 39 ročný. Zo záznamov z matrík najmä svadobných možno usudzovať, že Jakub a Andrej mali aj brata Imricha, ktorý prichádza bývať na Vyšný koniec na miesto, kde žijú dodnes, t.j. do domu akad. sochára Štefana Hudzíka. Za manželku mal Máriu Sedmákovú. Zrejme tam býval aj s ich štvrtým bratom Šimonom, ktorého existenciu som vyvodil len z matrík.
