Menoslov štiavnických farárov
Podľa historika Jána Vencka Štiavnik nemal v stredoveku samostatnú faru. Veriaci najprv až do konca 13. st. boli pridelení k štvrtockej fare, v 14. st. však ku fare hranovnickej. Ešte v roku 1347, ba ešte aj v roku 1413 platili cirkevnú daň do Štvrtku.
Počas reformácie a po nej t.j. v 16.st a v 17 st. v každej obci bol osobitný luteránsky kazateľ t.j. aj v Štiavniku. Takže možno skonštatovať, že aj v Štiavniku evanjelická fara existovala .
Po odhalení Wesselényiho sprisahania a jeho dôsledkoch bol roku 1673 zrejme násilne vrátený kostol a fara katolíkom. Tu bola zriadená fara a fara hranovnická bola k nej pripojená, ako filia až do roku 1737.
1673-1705 Vavrinec Faikiš -filálka bola Hranovnica
Dňa 5. 11. 1705 bol kostol a fara katolíkom násilne odňatý a vrátený až v roku 1710. O tohto roku nasledovali v Štiavniku len katolícki farári resp. správcovia farnosti :
od r. 1710—16. Martin Podolinecký,
r. 1716—19. Gašpar Erdéli, okr. dekan,
r. 1719—28. Št. Frant. Koterbakovič, dekan-farár štiavnicko-hranovnický a vidernický; ( Vidernik sa odčlenil od Betlanoviec a pričlenil k Štiavniku, Betlanovce sa stali filiálkou Hrabušíc)
r. 1731—37. Mikuláš Baráni; preniesol sídlo fary do Hranovnice, a Štiavnik sa stal filiálkou, Vidernik sa stal samostatnou farou a pričlenené mu boli Jánovce a Machalovce )
r. 1737—1768 jezuiti; ktorí v poslednom roku zariadili miestnu kaplánku; túto do svojej smrti viedol missionár jezuita Štefan Nárožný; po jeho smrti spravovali faru územní kapelani do roku 1808 s tým, že fárom bol naďalej hranovnický farár
r. 1768 -1778 Štefan Nárožný
r. 1778-1779 Martin Valentini;
r. 1779—81 Ján Dužik, minorita zo Štvrtku
r. 1786—87 Vojtech Budaházy, predtým rehoľník kamaldunský
r. 1787 Ondrej Trsťanský;
r. 1787—93. Pavol Kežmarský
r 1793—95. Martin Slavkovský, prvý, ktorý býval v starej fare štiavnickej; jeho predchodcovia bývali v kaštieli
r. 1795 —96. Ján Plencner, zomrel v Štiavniku
r. 1796—98. Ján Kováč
r. 1798—99. Martin Dolánsky
r. 1799—1802. Ignác Kálna de Brnian
r. 1802—04 František Martin Koššáry. Počas jeho pôsobenia bola roku 1803 vybudovaná nová fara. Staršia drevená fara bola vybudovaná r. 1646 na tom mieste, kde je prvý dom pri ceste na rynku ku lyčanskému, Janíkovec-Falangovec niekdajší Matulovec-Martalovec. Keď sa mala vybudovať nová, biskup Révay zamenil tento mokrý dvor za obecný „Kapitanovec". Obci dal pozemok na lyčanskom ponižej dediny a postavil na vyšnej strane fary krčmu, na nižnej ale si postavil M. Dulovič sýpku a stodolu.
r. 1804—05. František Martin Mathey;
r. 1805—07. Adam Peterec;
r. 1807. Imrich Raslavitzy, predtým vojenský kňaz;
r. 1807—09. Štefan Czabalay, za ktorého r. 1808. kaplánka štiavnická kráľom bola za samostatnú faru potvrdená;
r. 1809—10. Ján Majerský;
r. 1810—13. Anton Klein;
r. 1813. Ignác Blees;
r. 1813—20. Ján Fejérváry, rodom z Dubravy, vzorný kňaz. Stal sa; bisk. tajomníkom, neskoršie spiš. kanoníkom. Zomrel roku 1837, zanechajúc na Sp. Kapituli 800 zl. základinu pre dobrých žiakov na levočskom gymn. Prednosť vyhradil žiakom z Dubravy a Štiavnika;
r. 1820—24. Matej Nemessányi de Eadem;
r. 1824—42. Alojz Kolačkovský;
r. 1842—78. Štefan Vrchovina.
r. 1878- 1882 Počas dlhotrvajúceho sporu medzi farárom a farníkmi, ohľadom dôchodku, ako administrátori do r. 1882 so sídlom v kaštieli účinkovali: Anton Klimčík, Juraj Andreides, Jozef Gornáľ;
r, 1882— 1888. Ján Mihálik, za ktorého bola postavená nová fara.
r. 1888—1914. Matej Kahanec, tit. kanoník, rytier rádu Frant. Jozefa.;
r. 1914- 1960 ThDr. Ján Rusiňák, spišsko-štiavnický dekan.
r. 1960- 1965 Ján Kočiš, tit. kanonik
r. 1965-1975 RNDr. Štefan Luscoň
r. 1975-1984- Ján Hudý
r. 1984 -2004 PaedDr. Michal Mikula, spišsko-štiavnický dekan, za ktorého bola postavená nová fara
r. 2004 Mgr. Daniel Šalát
